VÝPOVEĎ VAŠU KARIÉRU NEOVPLYVNÍ
Výpoveď nie je vôbec až taká tragická, a dokonca v nás „nakopne“ nové sily. Poďme ich spolu nájsť.
Raz sa to stane kolegyni, inokedy zas najlepšej kamarátke. Každý z nás pozná ľudí, ktorí stratili prácu. Ako sa nenechať strhnúť dole a ako nestratiť prácu bez toho, aby sme pri tom nešli pod vlastnú cenu? Odpoveď pozná mníchovská psychologička a kariérna poradkyňa Madeleine Leitnerová, ktorá vydala knihu pod názvom Cesta za vysnívanou prácou. Tento titul sa stal najčítanejším poradcom pri plánovaní kariéry.
Ako sa zachovať správne v pracovnom prostredí, kde sa rušia pracovné miesta?
V žiadnom prípade nemajte hrôzu z toho, že nebodaj urobíte nejakú chybu. Ani hrať sa na pštrosa a skryť hlavu do piesku sa nevypláca. Veľa zamestnancov si žiaľ myslí, že najlepší spôsob, ako sa ubrániť pred výpoveďou, je za žiadnych okolností neupozorniť na seba negatívne. Preto sa snažia byť neviditeľní a dúfajú, že búrka prehrmí len tak okolo nich. Odporúčame však úplný opak, prídite do práce dobre naladené, nasaďte svoj šarm na plnej čiare! Na konferenciách, firemných oslavách alebo pri obede pripomínajte šéfovi vaše úspechy. Spomeňte si, kedy ste obzvlášť rýchlo a dobre vyriešili zadanú úlohu a cielene vyzdvihnite svoj výkon v rámci tímu. Nepodceňujte však pritom výkony kolegov, aby ste sa ukázali v lepšom svetle.
Ako ohrozí výpoveď vašu kariéru?
Vlastne vôbec. Kedysi bol zamestnanec s výpoveďou akoby „označkovaný“ a mal zhoršené šance pri hľadaní nového zamestnania, to sa našťastie zmenilo. O tom, či výpoveď bude viesť ku zlomu v kariére, závisí v prvom rade od toho, ako to budeme riešiť. Mnohí berieme výpoveď často veľmi osobne. Pokiaľ ste vedome nezlyhali, chybu nehľadajte na svojej strane, neobviňujte sa. V opačnom prípade, si ju zadefinujte a urobte plán B, aby ste chyby viac nezopakovali.
A keď sa to predsa stane aj mne: ako mám na výpoveď reagovať?
Čím viac budete považovať vašu výpoveď za koniec sveta, tým negatívnejšie sa to prejaví na vašej kariére. Mnohé ženy ešte mesiace po výpovedi nedokázali hľadieť vpred. Stále analyzovali minulosť a pýtali sa sami seba: „Čo by stalo, keby som sa vtedy v danej situácii zachovala tak, či onak?“ Takéto myšlienky zbytočne paralyzujú.